Obec Blesovce

Prvá písomná zmienka o obci Blesovce je z roku 1246.

GEOGRAFIA

PRÍRODNE POMERY

Obec leží v Podunajskej pahorkatine, v jej severozápadnej časti nazvanej Nitrianská sprašová pahorkatina, pri severovýchodnom úpätí Považského Inovca.  Nitrianská pahorkatina sa tiahne v širokom páse pod Považským Inovcom a Strážovskými vrchmi a v užšom páse v podhorí Tribča.  Obec je v nadmorskej výške 232 m ( stred obce), v chotári je nadmorská výška  194 – 277m. celková výmera intravilánu a extravilánu je cca 508 ha. Od okresného mesta Topoľčany je vzdialená 14 km na západ- juhozápad. Časti obce nemajú svoje administratívne názvy, ale podľa tradície sa Blesovce delia na Horný koniec, v údolí je Dolný koniec, novšiu časť podľa jej polohy obyvatelia volajú Dolina a smerom na hradskú k Lipovníku „ Pod gaštanmi“.

 

KATASTER OBCE

Rozkladá sa na 507 ha a 77 ároch. Zastavaná plocha  je 6 ha. Chotárne názvy, ktoré sa zachovali do súčastnosti: polia – Dielce, Dlžiny, Horné pole, Kunová, Lipnický ortáš, Nad hlbokou cestou, Panské pole, Panské tably, Pod horou, Urbárske. Vodný tok – Dolina.

 

OBECNÉ SYMBOLY

Medzi vonkajšie znaky pripomínajúce svojprávnosť a legitimmitu samosprávy nesporne patria obecné symboly – erb, vlajka a pečať. Prvé pečate začali obce používať koncom 15 storočia v súvislosti s uskutočňovaním administratívnych úkonov ( overovanie, potvrdzovanie úradných listín, testamentov a pod.)

 

ĽUDOVÁ KULTÚRA

Hlavným zamestnaním obyvateľov Blesoviec ešte začiatkom 20 storočia bolo poľnohospodárstvo. Pestovanie poľnohospodárskych plodín a chov hospodárskych zvierat predstavovali základný spôsob získavania obživy.

 

Stredoveké Blesovce

Zánik Veľke Moravy spôsobil, že sa Slovieni, predkovia dnešných Slovákov, dostali do područia kmeňového zväzu Maďarov na čele s náčelníckym rodom Arpádovcov.okolo polovice 10 stroročia za vlády Štefana I. (997 – 1038) bolo už celé Ponitrie súčasťou uhorského štátu.okolie Blesoviec bolo v tom čase bohato osídlené. Usadlíkov prilákali priaznivé prírodné podmienky a úrodnosť pôdy.

Názov obce Blesovce pochádza od osobného mena Bles- jedného z príslušníkov šľachtického rodu Branč-Lipovnických, ktorých dedina patrila v 12. a 13. storočí. Najstaršou zmienkou je listina z roku 1210.tomuto rodu patrili dediny Vozokany, Lipovník, Blesovce, Hajná Nová Ves a Čížovec pri Bojnej. Prvá písomná zmienka o obci Blesovce je z roku 1246.

Na prelome 13. a14. storočia došlo k zmene vlastníka Blesoviec. Dedinu nadobudol Matúš Čák Trenčanský a pripojil ju k topoľčianskému hradnému panstvu. Oigarcha, syn Petra Čáka, bol bratislavským županom, palatínom a v rokoch 1308 – 1342 kráľovským taverníkom. Hrad a panstvo Topoľčany získal po svojom strýkovi Matúšovi. Na vrchole svopjej moci ovládal 14 stolíc a asi 50 hradova a panstiev. Definítívny rozpad nastal až po jeho smrti.vtedy sa aj topoľčianské panstvo stalo majetkom uhorského kráľa Karola Róberta ( 1288 – 1342 ). Tento zakladateľ uhorskej Anjuovskej dynastie musel zvádzať nelutostný boj o uhorskú korunu. Matúša Čáka Trenčianského s amu však poraziť nepodarilo a až jeho smrť umožnila zlikvidovať zvyšky jeho panstva. Dôkazom vlastníctva Blesoviec trenčianským magnátom by mohla byť listina kráľa Karola roberta z 30. októbra 1317, kde sa Blesovce spomínajú ako Belhuzth, ktoré daroval grófovi Ladislavovi z Hrušova, magistrom Tomášovi a Mikulášovi, Michalovi a Štefanovi a ich dedičom za zásluhy, ktoré preukázali kráľovskému majestátu.

Na základe darovacej listiny z 2. decembra 1389 pripadlo topoľčianské panstvo bratom   Frankovi a Šimonovi – magnátska rodina zo Sečian ( dnes Szécsény v Maďarsku ), výmenou za hradné panstvo Šášov. V tom čase prestali byť Blesovce kráľovským majetkom.

 

Vplyv husitov a bratríkov

Dramatické udalosti v Čechách v roku 1419 a vznik husitského hnutia neostali bez ozveny ani na našom území. Citeľne sa vyhrotili po tom, čo kráľ Žigmund roku1420 zorganizoval proti husitom neúspešnú križiackú výpravu.  Svoje posádky zanechávali po území juhozápadného slovenska, jedna sídlila v Topoľčanoch, nemožno vylúčiť, že obec Blesovce odvádzala husitom tzv. holdovací poplatok. K ustáleniu života v obci prispelo rozhodnutie o odchode husitskej posádky s veliteľom Jánom Šmikovským z Topoľčian po vyplatení výkupného 9000 zlatých. Po smrti kráľa Žigmunda nastúpil na uhorský trón jeho zať Albrecht Habsburský, avšak jeho ročné panovanie bolo plné chaosu a anarchie, ktorá vypukla po jeho smrti, keď sa vdove po Albrechtovi, kráľovnej Alžbete  narodil syn Ladislav, nazývaný Pohrobok, bol hneď korunovaný za kráľa. Záujmy vdova prišiel hájiť na naše územie Ján Jiskra z Brandýsa. Husitské bratrícke vojská roku1441 opäť zaujali Topoľčany a drancovali okolie kvôli vyplácaniu holdov. Ich odchod sa podarilo zabezpečiť roku 1443 kráľovskému pokladníkovi Michalovi Orságovi, vyplatením sumy 2000 dukátov. Ešte dlho však boli ohrozované životy obyvateľov zbehmi z Jiskrovho žoldnierského vojska.

 

V novoveku  

 

Turecká expanzia

Úpadok kráľovskej moci a súperenie šľachty oslabili Uhorsko. Dňa 29. augusta 1526 sa odohrala krvavá bitka neďaleko mesta Moháč, v ktorej turecký sultán porazil uhorskú armádu. Prvýkrát turci vpadli na naše územie roku 1530. turecké nenezpečenstvo pocítili aj obyvatelia Ponitria. Vojna s Turkami vypukla s nebývalou intenzitou v roku 1633 a priniesla Osmanskej ríši veľké vojenské úspechy. Veliteľ habsburských vojsk Adam forgáč prijal opdmienky kapitulácie  a25.9.1663 pevnosť opustil. V októbri si Turci podmanili Nitru, Levice i Hlohovec. Na dobytom území zriadili provinciu / ejálet/ Bleosvce boli zaradené do Novozámockého ejáletu, zostavobali sa daňové súpisy, vyberal sa desiatok, ktorý bol skutočnou desatinou úrody a to buď v naturáliách alebo v peniazoch.

V 16. a 17. storočí sa upevňoavala moc šľachtických stolíc, ktoré mali právomoc rozhodoavť i o sťahovaní poddaných. Už v prvej polovici 17. storočia prevládalo dedičné – večné poddanstvo. Robota sa stale neoddeliteľnou súčasťou feudálnej renty a zemepáni ju stále zvyšovali, z úrody sa vyberal i cerkevný desiatok. Blesovce sú v tomto období známe i svojím vinohradníctvom. Citeľné straty utrpelo tureckým pustošením.

Od konca 16. storočia sa v Blesovciach vystriedalo viacero vlastníkov.patrili k nim šľachtické rody Beréniovcov, Očkaiovcov, Príleskovcov, Ujfalušiovcov, Zerdáhelyovcov.

Blesovce vlastnili viacerí zemepáni. Polyhistor Matej Bel ich radí medzi menšie osady.

 

Urbárská regulácia

Poziéávne zmeny pre poddaných prinášala druhá polovica 18. storočia urbárská regulácia panovníčky Márie Terézie ( 1740 – 1780), ktorá jednotne upravovala pomery poddaných. Jej cieľom bola zvýšená schopnosť poddaných platiť dane aj po niekoľkonásobnom znížení robotných povinností. S cisárskym mandátom na vykonanie urbárskej regulácie sa zhromaždenie Nitrianskej stolice oboznámilo 31. januára 1769. Zisťovanie stavu urbárskych povinností  a blesovský urbár sa v dostupných archívnych fondoch nezachovali. Svedectvá predstaviteľov blesovskej obecnej správy však svedčia o znalosti urbára i tabuľky povinností. Traja zemepáni  - vlastníci obce – gróf Žigmund Béreni, Ján Zerdahely a Juraj Grajcar, nenútili svojích poddaných k vyšším dávkam presahujúcim povinnosti zakotvené v urbári. Richtár a prísažní tieto svedectvá potvrdzovali obecnými pečaťami. Keďže nevedeli písať, dávali za svoje mená krížik. Obecné pečate z obdobia tereziánskej urbárskej regulácie sú zároveň prvými úradne používanými symbolmi obce Blesovce.

 

Zrušenie nevoľníctva

Reformy Márie terézie a jej syna cisára Jozefa II, prijímala uhorská šlachta s odporom a po jeho smrti dosiahla zrušenie platnosti väčšiny jozefínskych reforiem na území Uhorska. Cisár Jozef II nariadil v rokoch 1784 až 1787 prvé sčítanie ľudu v Uhorsku. Blesovce mali vtedy 194 obyvateľov bývajúcich v 33 domoch.

 

Pred vznikom I. ČSR

Nové storočie prinieslo obci niekoľko zmien. Aktivizovali sa najmä obecné samosprávne orgány. Blesovce sa administraívne začlenili do Obvodného notárského úradu v Bojnej, existoval od roku 1873 do roku 1945.

 

Prvá svetová vojna

Atentát na následníka  rakúsko- uhorského trónu Františka Ferdinanda dňa 28.júna 1914 sa stal zámienkou na vyhlásenie vojny. V Blesovciach sa obyvatelia stretli s vojnovými udalosťami pri odvodoch. Niektoré rodiny boli odkázané na pomoc štátu, zaviedol sa prídelový systém na múku a petrolej. V Blesovciach sa OZ zaoberalo vojnovou situáciou 30. januára 1918.  Podľa písomných prameňov padli vo vojne traja vojaci z obce, podľa ústnej tradície padlo sedem vojakov.

 

Blesovce po roku 1918

Prvá svetová vojna zasiahla nepriaznnivo do života občanov Blesoviec. Štyria padli na fronte, päť bolo invalidov, ôsmi muži boli nezvestní. Ďalším následkom vojny bola bieda.

Podľa sčítania ľudu z roku 1919 mala obec 368 obyvateľov, v nasledujúcich rokoch  počet obyvateľov mierne stúpal. Živili sa hlavne poľnohospodárstvom. V dvadsiatich rokohc bola založená ovocná škôlka. Okolo roku 1935 sa začali pestovať šípové ruže.

Po druhej svetovej vojne  v apríli 1945 bol v Blesovciach zvolený miestny národný výbor a jeho predsedom sa stal Štefan Trenčanský. V roku 1945 bola založená KSS s 36 členmi.v roku 1947 bola obec postihnutá katastrofálnou neúrodou v dôsledku sucha, zničená bola najmä úroda obilia. V roku 1948 bolo sčítanie ľudu, obec mala 414 obyvateľov.v obci bol po vojne jedenobchod, jeden hostinec, Blesovce patrili do zdravotného obvodu v Bojnej, pôrodná babica bola do roku 1948 Zuzana Turanová, potom tu pôsobila kvalifikovaná pôrodná asistentka.

V prvých dvoch povojnových obdobiach sa postavilo v obci 37 nových rodinných domov, niekoľko verejnoprospešných budov, na prvom mieste kultúrny dom, občania ho postavili svojpomocne v rokoch 1954 – 1959, ďalej to bola hasičská zbrojnica 1960 – 1965, generálna oprava školy 1961, vybudovanie asfaltových ciest 1967, stavba rímskokatolíckej fary  a ohrady cintorína 1968. v sedemdesiatych rokoch prístavba kultúrneho domu 1970 – 1972, stavba domu smútku na cintoríne 1973 – 1975. v roku 1970 bolo vybudované neónové verejné osvetlenie. Po zrušení školy sa obyvatelia rozhodli, že ju prestavajú na materskú škôlku 1978. napokon pre nedostatok funancií ale i času sa časť budovy využívala ako klub mladých a knižnica. Športový život oživil hlavne futbal, ktorý sa hrával „ Za lipou“, kde si športovci vybudovali druhé futbalové ihrisko okolo roku 1962 a v rokoch 1984 – 1986 si na ňom postavili aj kabíny.

Väčšina obyvateľov sa živila polnohospodárstvom, ovocinárstvom, včelárstvom a pestovaním šípových ruží. V roku 1958bolo založené JRD, malo 63 členov, predsedom sa stal Gustáv Moringa, tajomníkom Vojtech Masaryk. V obci bolo ochotnícke divadlo, venovali sa mu hlavne učitelia, spomenieme učiteľku D. Reitingerovej. Rozkvet divadla v obci natal po príchode učiteľa Dezidera Končeka v roku 1958. prvú hru nacvičili Ženský zákon od J.G.Tajovského.od začiatku sedemdesiatych rokov činnosť ochotníckeho divadla upadala, veľa ľudí odchádzalo za prácou mimo domova. Aj keď sa kronika blesovske školy nezachovala, môžeme takmer s istotou predpokladať, že by sme sa z nej dozvedeli veľa o kultúrnej  a osvetovej činnosti obce Blesovce.

Kontakt

Obecný úrad Blesovce Blesovce 117, 956 01 Bojná, (okres Topoľčany) 038 / 537 31 08 oublesovce@wircom.sk